23. 5. 2016, Pondelok
Navštívené lokality: ústie rieky Guadalhorce - Desembocadura del Río Guadalhorce
Desembocadura del Río Guadalhorce
Začíname tam, kde sme skončili pri predošlom trip reporte, a síce pri lokalite, vzdialenej len pár minút od letiska v Málage. Po prílete a vypožičaní auta sme vyrazili priamo na lokalitu.
Apropo, vypožičanie auta - realizovali sme ho online cez portál rentalcars.com. Všetko spočiatku prebiehalo hladko - objednávka, určenie času prijatia a odovzdania vozidla, poistenie. Všetko sa však zmenilo, keď sme si prišli auto vyzdvihnúť v centrále na letisku. Sprostredkovala ho spoločnosť Thriffy, ktorú zastrešuje väčšia spoločnosť Hertz. Už to spôsobilo menšie komplikácie pri hľadaní, no nakoniec sa nám danú pobočku podarilo nájsť. Problémy nastali pri zisťovaní poistky, vzťahujúcej sa na vypožičané auto. Keďže ja ani sestra sme nemali s výpožičkou auta predošlé skúsenosti, pokladali sme ponuku z portálu rentalcars.com za férovú, vrátane poistenia. Slečna pri okienku Hertz-u nám ale oznámila, že máme zaplatené len poistenie od rentalcars.com a v prípade škody budeme musieť hradiť sumu Hertz-u a následne si náhradu sumy nárokovať od rentalcars.com. To nás mierne rozladilo a riešili sme to stornovaním objedaného poistenia a následným poistením priamo od spoločnosti Hertz. Ide vraj o bežnú prax, s ktorou sa pracovníci tejto pobočky stretávajú veľmi často. Vyšlo nás to síce raz tak draho, no za pokoj v duši a za vyhnutie sa prípadným opletačkám pri vyplácaní škody to stálo. Išli sme si teda do garáže po naše auto, ktoré nám verne slúžilo počas celého týždňa. Bol ním novučičký Opel Meriva, ktorý nemal najazdených ani 10 000km. Dali sme mu riadne zabrať a prežil si priam krst ohňom, ale o tom až neskôr...
Po miernom privykaní na poloautomatickú prevodovku a mierne odlišný typ vozidla, aký máme doma, sme šťastlivo vyrazili smerom ku Guadalhorce (Guadalorse) kde sme dorazili po slabých 5 minútach okolo 16-tej. Na území ústia Río Guadalhorce je vyhlásený tzv. Paraje Natural, čo je niečo ako obdoba našej CHKO. Leží na sever od Guadalmaru, čo je jedna z nebezpečnejších častí Málagy. Oblasť je známa tým, že sa v nej pohybujú zlodeji, ktorí sa špecializujú na vykrádanie áut birdwatcherov, ktorí parkujú príliš blízko Guadalorse. Preto sme na základe odporúčaní zaparkovali trochu ďalej, pri miestnom kostole a na lokalitu sme prešli asi 500m peši, čo sa ukázalo ako účinná taktika proti zlodejom, keďže auto sme pri návrate našli nepoškodené.
mapka oblasti ústia Guadalhorce s vyznačenými pozorovateľňami
Na tomto mieste, len o niečo väčšom ako 1 km2, sa nachádza jedno z najvýznamnejších vtáčích území v provincií Málaga. Je známe najmä tým, že je hniezdiskom globálne ohrozenej potápnice bielohlavej (Oxyura leucocephala), ktorú by sme inde ako v Španielsku v Európe hniezdiť nenašli. O význame lokality svedčí aj počet druhov, ktorý sa nám za toto poobedie podarilo spozorovať.
Cestičkou, vedúcou k mostu cez rieku sme spozorovali typické mestské druhy: hrdličku záhradnú (Streptopelia decaocto), vrabca domového (Passer domesticus) a drozda čierneho (Turdus merula). Hneď po prejdení mostu, pod ktorým hniezdili belorítky domové (Delichon urbicum),zaznamenávame prvé druhy, ktoré sa na Slovensku nevyskytujú - nad hlavou nám prelietavajú lastovičky červenochrbté (Cecropis daurica), spolu s nimi aj dážďovníky plavé (Apus pallidus), letiace v kŕdli s aj u nás bežnými dážďovníkmi obyčajnými (Apus apus).
belorítka domová (Delichon urbicum) na rákosí
hniezda belorítok pod peším mostom
lastovička červenochrbtá (Cecropis daurica) - letovka
Pekne sa nám ukazujú aj včeláriky zlaté (Merops apiaster), posedávajúce na stromoch nad riekou. Nad nami sa ozve ostré "tzip-tzip-tzip", znejúce ako pravidelné vystreľovanie z filmových laserových pušiek. Ide o veľmi ťažko odfotografovateľného cistovníka ryšavého (Cisticola juncidis), ktorý úspešne unikal pred mojim objektívom v snahe spraviť aspoň aký-taký dokumentačný záber po celý čas nášho pobytu v Španielsku, hoci jeho charakteristický vlnovkový let a hlasový prejav sme zaznamenali prakticky všade, kde bol len trochu vlhkejší biotop. Bežným druhom je aj zelienka obyčajná (Chloris chloris), ktorá patrila na tejto lokalite k najbežnejším druhom spevavcov spolu so škorcom jednofarebným (Sturnus unicolor), ktorý v imitácií hlasových prejavov iných druhov vôbec nezaostáva za rozšírenejším bratom, vyskytujúcim sa aj u nás.
málo plachá kŕmiaca sa zelienka obyčajná (Chloris chloris)
Postupujeme hlbšie do územia cestičkou pomedzi vysoké rákosie, ktoré dosahuje výšku niekoľkých metrov a tvorí nepreniknuteľnú bariéru medzi nami a okolitými lagúnami, vytvorenými medzi dvomi ramenami ústiacej Guadalhorce.
prašná cesta cez územie, pohľad smerom späť k mostu
Po asi 350 metroch od mostu sme zabočili doprava na cestičku k prvej pozorovateľni, namierenej na Lagúnu Escondida (Eskondida) (viď mapka - 1), kde nás okamžite po vojdení do nej prekvapil káčer potápnice bielohlavej (Oxyura leucocephala), plávajúci po vodnej hladine asi 10 metrov od nás. Uzávierka fotoaparátu pomaly nestíha a karta sa plní zábermi tohto netradičného druhu. Po opadnutí vytrženia z tohto káčera sme na hladine lagúny zaznamenali ďalších 5 jedincov - 3 samce a 2 samice.
samec potápnice bielohlavej (Oxyura leucocephala)
samica potápnice bielohlavej (Oxyura leucocephala)
Okrem nich sa vo vodnom poraste trstín a tráv ukázali prvé lysky čierne (Fulica atra) a sliepočky vodné (Gallinula chloropus). Celá lagúna kypela životom, čo dokazoval aj počet rýb pod vodou a na kmeňoch sa slniacich korytnačiek, ktoré sme mali možnosť vidieť. Zo sveta hmyzu neprekvapili ani veľké šidlá a vážky. Jedinou nevýhodou pozorovateľne bolo, že bola umiestnená na vyvýšenom brehu lagúny, čo značne z fotografického hľadiska znemožňovalo vytvoriť naozaj dobrú fotku priamo z uhlu pohľadu fotografovaného objektu.
Pohľad na Lagúnu Eskonida
Pozorovateľňa, namierená na Lagúnu Eskodida
Po peknom pozorovaní prvého z cieľových druhov sme pokračovali k druhej pozorovateľni, tentoraz na kopčeku pri Lagúne Grande, čiže "Veľkej Lagúne" (2). Čakali nás tam v hojnom počte šišily bocianovité (Himantopus himantopus), ktoré boli, ako sa nakoniec ukázalo, vôbec najbežnejším druhom bahniakov počas celého nášho pobytu v Španielsku. Z ďalších druhov sa na Lagúne Grande ukázala kačica divá (Anas platyrhynchos), kačica chrapačka (Anas strepera),pobrežník čiernozobý (Calidris alpina), čikazarka pestrá (Tadorna tadorna). Osobitou kategóriou boli kulíky, pri ktorých sme na Lagúne Grande pozorovali kulíka riečneho (Charadrius dubius) ipiesočného (Ch. hiaticula), a následne na pláži pri pobreží aj kulíka morského (Charadrius alexandrinus), takže sme v rámci ústia Guadalhorce zaznamenali všetky európske kulíky rodu Charadrius, okrem kulíka vrchovského.
kulík piesočný (Charadrius hiaticula)
kulík riečny (Charadrius dubius) a šišila bocianovitá (Himantopus himantopus)
šišily bocianovité (Himantopus himantopus)
Ponad lagúnu opäť poletoval kŕdeľ dážďovníkov, medzi obyčajnými i pár plavých (A. pallidus), ktoré sa mi tento krát podarilo aj celkom obstojne odfotografovať, veď posúďte sami:
dážďovník plavý (Apus pallidus)
Po asi štvrťhodinke sme sa rovnakou trasou, ako sme prišli k druhej pozorovateľni vrátili na hlavnú cestu, odkiaľ sme pokračovali smerom na severovýchod k tretej pozorovateľni, namierenej na Lagúnu de la Casilla (dela Kasíja) (3). Opäť sme sa pokochali pohľadom na párik potápnic, ktoré dostáli svojmu menu a videli sme ich len v krátkych intervaloch medzi ponorením a vynorením sa. Z tŕstia priplávala na voľnú hladinu aj samica chochlačky sivej (Aythia ferina), za ktorou sa pachtili traja samci, ktorí je zjavne imponovali.
zo života chochlačky sivej (Aythia ferina) - úplne naľavo samica, zvyšok samce
Zaujatí touto scénou sme si takmer nevšimli potápku malú (Tachybaptus ruficollis), plávajúcu priamo pri brehu pod pozorovateľnou. Ani sme si nestačili poriadne obzrieť potápku a už sa nám aj ukázal jediný európsky zástupca rodu Upupa - dudok chochlatý (Upupa epops), ktorý si vybral letový koridor práve popred našu pozorovateľňu. Zachytiť som ho, žiaľ, nestihol, keďže som sa v tej chvíli zameriaval skôr na dianie na vode. Takže dudok pekne-krásne ako oranžovočiernobiely motýľ odletel niekam do stromov za pozorovateľňou.
Počas presunu k poslednému stanovišťu - pozorovateľni na Rio del Viejo (Rio del Viecho) (4) sa nám naskytol nevídaný pohľad: Na belušu malú (Egretta garzetta) zaútočil párik šišíl, pretože sa podľa ich úsudku beluša až príliš priblížila k ich hniezdu, aj keď tá si viac všímala početné malé rybky vo vode, ako vajíčka v hniezde šišíl. Pre šišily bola však belušina prítomnosť dostatočným popudom na ochranu ich nevyliahnutých mláďat a tak začali na belušu nalietavať. Toto úžasné divadlo si môžete spolu s nami, aspoň sprostredkovane, vychutnať na mojich fotografiách:
prvý nálet
nasr...dená beluša
druhý nálet
nasr...dená beluša 2
tretí nálet
štvrtý nálet
beluša "vracia úder" - naháňa šišilu
Toto bol jeden z momentov, kvôli ktorým väčšina z nás chodí do prírody: zažiť a vidieť niečo neopakovateľné, čo okrem nás už nikto rovnako neuvidí. To je to úžasné, čo človeka od nepamäti priťahuje do prírody. To je ten pocit, kedy zabúdame na naše starosti a problémy a sme naplno pohltení do tohto úžasného okamihu. Návrate do reality po tomto úžase bol takisto veľmi príjemný, keďže sme v mŕtvom ramene, takmer už pri morskom pobreží zbadali stáť osamoteného plameniaka ružového (Phoenicopterus roseus) - nakoniec najbližšie spozorovaného jedinca tohto druhu počas celého pobytu.
plameniak ružový (Phoenicopterus roseus) nerušene stojaci v mŕtvom ramene
Pomaly sme sa dostali až k samému severovýchodnému cípu delty Guadalorse, kde sa nachádza vkusná nekrytá kamenná pozorovateľňa, určená predovšetkým na pozorovanie morských vtákov. Od nej napravo sa slnilo pomerne veľa rekreantov, ktorí si za svoj relaxačný cieľ vybrali práve chránené územie. Čo mi to len pripomína...
pozorovateľňa na pobreží
Keď už sme pri chránených územiach, časť pláže ďalej od vody, s kde-tu roztrúsenou prímorskou zeleňou, bola ohradená a označená tabuľkami so siluetou malého vtáčika a s nápisom "Hniezdenie vtákov - vstup zakázaný!". Išlo o malého, po piesku cupitajúceho kulíka morského, ktorého početnosť na tomto niekoľko sto metrov dlhom kuse pobrežia bola určite vyššia, ako 20 jedincov. Pomedzi početnejších príbuzných sme zazreli i pár kulíkov piesočných.
pobrežie, v popredí a v pravej časti obrázku hniezdnisko kulíka morského /ohradené/
kulíky morské (Charadrius alexandrinus)
Na menej frekventovaných miestach pláže, ďalej od ľudí, sa kulíky pri hľadaní potravy odvažovali prejsť aj bližšie k moru, takmer až do vĺn, a boli aj menej plaché. Tu je výsledok:
kulík morský, v pozadí Stredozemné more
Po prejdení pláže po celej dĺžke sme sa museli vysporiadať s problémom, ako sa dostať späť k mostu cez jedno z ramien Guadalorse. Našťastie, ohradenie hniezdiska kulíkov končilo cestičkou, ktorá nás opäť priviedla k Lagúne Grande. Cestou sme opäť spozorovali včeláriky a aj nie celkom často pozorované správanie sokola myšiara (Falco tinnunculus), ktorý sa na chodníčku oddával prašnému kúpeľu.
včelárik zlatý (Merops apiaster)
sokol myšiar (Falco tinnunculus) počas prašného kúpeľa
Na Lagúne Grande nás opäť čakalo prekvapenie, keďže pod jedným so stromov pri brehu sme zbadali stojaceho lyžičiara bieleho (Platalea leucorodia). Popri ňom sa na Lagúne Grande nachádzali aj staré známe šišily a aj kulíky piesočné. Oba tieto druhy boli viac aktívne, keďže teplota vzduchu pomaly klesala z tropických hodnôt a pobyt vonku bol o niečo znesiteľnejší.
lyžičiar biely (Platalea leucorodia)
kulík piesočný (Charadrius hiaticula)
šišila bocianovitá (Himantopus himantopus) - neorezávaná fotka
Pre cestu späť k mostu sme sa rozhodli neísť rovnakou trasou ako k 3. pozorovateľni, ale cestičkou, ktorá ústila priamo pri moste. Na nej nás zaskočil takmer 10-centimetrový koník, ktorý smelo pristál v strede cestičky. Po pár dokumentačných záberoch sme ho radšej "upratali" z cestičky pre prípad, že by si ho niekto z ďalších návštevníkov tejto lokality nevšimol a skončil by na jeho podrážke.
na naše pomery gigantický lúčny koník rodu Acrida - určený B. Demovičom ml.
Apropo, návštevníci - drvivú väčšinu ľudí, ktorých tu stretnete, sú športujúci (bežci, cyklisti), resp. slniaci sa miestni obyvatelia. Samozrejme, stretli sme aj pár "podobne postihnutých" ako my, ktorí tiež v pozorovateľniach striehli na operencov, no dali by sa spočítať na prstoch jednej ruky. To robí z delty Guadalorse ideálne miesto nielen pre birdwatcherov, ale aj "normálnych" turistov, ktorí navštívia Málagu a túžia po troške divočiny priamo v srdci miliónového veľkomesta. Vrelo túto lokalitu odporúčame, veď nakoniec sa nám na nej podarilo zaznamenať rovných 40 druhov vtákov, čo boli 4/5 celkového počtu zo všetkých lokalít z minulého roka.
panel pred vstupom do delty
Po prejdení mostu sme šťastlivo našli naše autíčko neporušené, takže môžeme konštatovať, že (španielski) zlodeji sa zjavne boja božieho hnevu, preto odporúčame zaparkovať pri miestnom kostole, aj keď to znamená okolo 5-minútovú prechádzku peši k mostu.
Doma v Rinkóne sme sa zvítali s rodinou Brodackých a ubytovali sme sa. Z okolitých domov sa opäť ozýval spev skaliara modrého (Monticola solitarius), ktorého teritoriálne správanie na tomto sídlisku som rozoberal už v minuloročnom článku. Potešilo nás, že sa tento druh dokáže udržať aj v značne pozmenenom prostredí, formovanom človekom.
Počet dnes pozorovaných druhov sa tak zastavil na čísle 41.
Pozorované druhy:
1. hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto)
2. vrabec domový (Passer domesticus)
3. drozd čierny (Turdus merula)
4. lastovička červenochrbtá (Cecropis daurica)
5. lastovička domová (Hirundo rustica)
6. straka čiernozobá (Pica pica)
7. včelárik zlatý (Merops apiaster)
8. belorítka domová (Delichon urbicum)
9. beluša malá (Egretta garzetta)
10. plameniak ružový (Phoenicopterus roseus)
11. stehlík pestrý (Carduelis carduelis)
12. zelienka obyčajná (Chloris chloris)
13. stehlík čížavý (Carduelis spinus)
14. kulík riečny (Charadrius dubius)
15. kulík piesočný (Charadrius hiaticula)
16. kulík morský (Charadrius alexandrinus)
17. potápnica bielohlavá (Oxyura leucocephala)
18. chochlačka sivá (Aythia ferina)
19. šišila bocianovitá (Himantopus himantopus)
20. čajka žltonohá (Larus michahellis)
21. lyska čierna (Fulica atra)
22. sliepočka vodná (Gallinula chloropus)
23. lyžičiar biely (Platalea leucorodia)
24. sokol myšiar (Falco tinnunculus)
25. dudok chochlatý (Upupa epops)
26. dážďovník obyčajný (Apus apus)
27. dážďovník plavý (Apus pallidus)
28. kolibiarik (Phylloscopus sp.)
29. pipíška chochlatá (Galerida cristata)
30. kačica divá (Anas platyrhynchos)
31. kačica chrapačka (Anas strepera)
32. cistovník ryšavý (Cisticola juncidis)
33. pobrežník čiernozobý (Calidris alpina)
34. kazarka pestrá (Tadorna tadorna)
35. holub skalný domáci (Columba livia f. domestica)
36. trsteniarik (Acrocephalus sp.)
37. škorec jednofarebný (Sturnus unicolor)
38. potápka malá (Tachybaptus ruficollis)
39. mníšik šedý (Myiopsitta monachus)
40. sýkorka veľká (Parus major)
41. skaliar modrý (Monticola solitarius)
42. trasochvost biely (Motacilla alba)
