26.5. - západné pobrežie: La Barca, Barbate a La Janda

Južné Španielsko II., 23. - 30. máj 2016 - 26.5. - západné pobrežie: La Barca, Barbate a La Janda

Richard Schnürmacher Trip reporty 27 July 2016

Article Index

Page 5 of 10

26. 5. 2016, Štvrtok

Navštívené lokality: La Barca, Barbate a La Janda

Ako som spomínal v úvode článku, od štvrtka do nedele sme už nevyužívali pohostinnosť našich priateľov v Rinkóne ale ubytovali sme sa na juhozápade Andalúzie, v meste Vejer de la Frontera (Vecher dela Frontéra) a následne sme počas víkendu spali na hranici s Gibraltárom v meste La Línea de la Consepción (La Línea dela Konsepsión).

Ranné zore za chrbtom nás vyprevádzalo z Rinkónu smerom na samý juh Andalúzie, do provincie Cádiz. Vybrali sme si drahšiu, no rýchlejšiu a pohodlnejšiu cestu po diaľnici, i keď sme celkovo na mýtnych poplatkoch zaplatili takmer 10€ pri ceste tam i späť. Pre viac sporivých sa otvára príležitosť ísť paralelnou cestou popri diaľnici, ktorá pretína všetky prímorské mestečká ako Benálmadena, Fuengirola a pod., no po minuloročných skúsenostiach s prevráteným kamiónom a štyri a polhodinovou zápchou sme radšej zvolili diaľnicu. Cesta prebiehala pokojne, kolóny sa nekonali a za dve a pol hodiny sa pred nami zjavil Vecher. Cestou sme míňali rôzne zaujímavé miesta, napríklad Tarifu - najjužnejší bod pevninskej Európy, či oblasť La Janda (La Chanda), ktorá bola jedným z hlavných dôvodov, prečo sme sa na západné pobrežie rozhodli ísť. Z nových druhov sme zaznamenali prvé bociany biele (Ciconia ciconia) a holuby hrivnáky (Columba palumbus), no oba druhy neboli na západnom pobreží nijakou vzácnosťou.

gibraltársku Skalu je vidieť na kilometre ďaleko

Afrika - pobrežie Maroka

Tarifa

typická cádizská scenéria - polia, hory, veterné turbíny a hltavky chochlaté

kraj La Janda

Vejer de la Frontéra

La Barca de Vejer

No ešte pred ubytovaním sa vo Vecheri sme sa zastavili na známej hniezdnej lokalite jedného z najohrozenejších vtáčích druhov na svete - ibisa skalného (Geronticus eremita). Hniezdisko sa nachádza priamo vedľa frekventovanej cesty v obci La Barca (La Barsa), ktorá je situovaná pod Vecherom.

mapka oblasti La Barca

Garantujem vám, že pokiaľ chcete vidieť ibisy vo "voľnej" prírode (pochádzajú z reintrodukčného programu), a pritom na vzdialenosť ako vo Viedenskej či Pražskej ZOO, stačí sa držať týchto piatich jednoduchých krokov:

1. Choďte do La Barsy

2. Zaparkujte na začiatku obce pri moste na veľkom parkovisku

3. Cestou si pofoťte kolóniu hltaviek z menej ako desiatich metrov

4. Prejdite kúsok popri ceste smerom von z dediny a pozerajte pritom doľava

5. Pozorujte hniezdiace ibisy na šírku cesty

Z toho, aké to bolo jednoduché, mi bolo až do smiechu. Celosvetová populácia tohto druhu vo voľnej prírode nepresahuje 250 jedincov (BirdLife International), takže sme prakticky pozorovali takmer 10% populácie - najmenej 20 adultov a ďalších 10 mláďat. Neskutočné! A oni tam prosto boli - sedeli na hniezdach, kŕmili mladé, hašterili sa, odlietali a znovu prilietali. Ako holohlaví mnísi v čiernych habitoch, akoby vystrihnutí kdesi z čias dinosaurov, boli tu, pred nami na šírku cesty. Ak sa niekedy dostanete do provincie Cádiz, určite si nájdite cestu na toto výnimočné miesto, aké, dovolím si tvrdiť, nenájdete nikde inde na svete. Ale nech radšej za mňa prehovoria fotografie:

pripravený na odlet

s mladým

kŕmenie mladého natrávenou stravou vo forme "fašírky"

menšia roztržka

na najvyššom výklenku

záverom pár portrétov...

Zo správanie ibisov skalných ma zaujalo najmä kŕmenie mláďat: Adult priletel s natrávenou potravou, ktorú vyvrhoval mláďaťu priamo do zobáka. Pokiaľ bolo mláďa stále hladné, jemne otieralo a klopkalo končekom svojho zobáka o konček zobáka dospelého vtáka. Pokračovalo dovtedy, kým sa nedočkalo ďalšieho sústa.

Očarení týmito zvláštnymi, no krásnymi tvormi sme zostali pomerne dosť dlhú dobu stáť pod stenou a sledovali sme ich. Postupne sa k nám pridali ďalší "počarovaní" a tak nás nakoniec asi zo päť zízalo na stenu pred nami. Vodiči z toho mali asi dobrú zábavu, alebo si mysleli, že sa tu zišla nejaká sekta, uctievajúca skalné masívy.

Postupne mágia opadala a v poludňajšom slnku začínalo byť pomerne horúco, a tak sme sa vracali k autu. Predtým sme však ešte zastavili pri kolónii hltaviek, situovanú v podstate priamo na parkovisku. Na prítomnosť tejto kolónie vás upozornili 3 veci - prenikavý zápach, šíriaci sa vzduchom aj desiatky metrov od zdroja, prelietavajúce hltavky, zosadajúce do stromov a nakoniec akustické prejavy. Čo sa týka hltaviek, boli rozhodne najbežnejším druhom volaviek, nielen v cádizskej provincii. Najmä v La Barse a na La Chande si každý fotograf príde na svoje a z minimálnej vzdialenosti môže nerušene pozorovať život týchto nádherných snehobielych tvorov, dozdobených v čase párenia zlatavým perím a červenooranžovým zobákom. Hltavky mali hniezdnu sezónu tiež v plnom prúde a tak sme mohli obdivovať aj mláďatá v rôznych rastových štádiách od takmer čerstvo vyliahnutých po skoro dospelé.

kolónia hltaviek v La Barse

dospelá hltavka s pomerne odrasteným mláďaťom

aj prečistiť občas treba

návrat na hniezdo

Z La Barsy sme sa vybrali ubytovať do nášho "nocoviska" vo Vecheri. Stal sa ním Hostal El Mirador, situovaný na hrebeni masívu, na ktorom stojí celý Vecher. Výhľad bol famózny, bohužiaľ nie z našej izby, kde sme mali pred oknom vysokú stenu, zakrývajúcu akýkoľvek voľný priestor. Ale nevadí, aj tak sme v izbe strávili iba nutné množstvo času. Keďže nám už vyhrávali cigáni v bruchu, rozhodli sme sa ísť do mesta a vybrať si nejakú útulnú a podľa možností cenovo dostupnú reštauráciu. Podarilo sa nám to po asi 15-minútovom hľadaní vedľa vecherského divadla, na ktorom momentálne prebiehala rekonštrukcia. Po posilnení sme pokračovali v poobedňajšom pláne, zahŕňajúcom ešte deltu Barbate a La Chandu.

Barbate

Rozsiahla delta rieky Río Barbate, rozprestierajúca na východ od rovnomenného mesta, je v časoch dostatku vody pulzujúcim miestom a rajom vodného vtáctva. Bohužiaľ tohto rok tomu tak pre katastrofálne sucho v celom Španielsku nebolo.

mapka oblasti Barbate

Zistili sme to okamžite po príchode na lokalitu. Tam, kde mala byť voda, bola vyprahnutá planina. Všetko živé sa stiahlo s poslednými zvyškami vody do hlbokého vnútra delty. Kolónia prieložníkov stepných, kvôli ktorej sme na túto lokalitu šli, na svojom obvyklom mieste nebola. Dôvod bol zrejmý - sucho. Prešli sme sa teda po pláži, kde sa mi podarilo nájsť kadáver rybára malého (Sternula albifrons) a zopár (živých) pipíšiek, no to bolo z avifauny všetko. Odchádzame mierne rozladení na poslednú dnešnú zastávku - smer La Chanda.

pobrežie Barbate

La Janda (1.)

Oblasť La Chandy je jednou z najvýznamnejších vtáčích lokalít vrámci celej Anadalúzie. V zime je útočiskom pre tisícky žeriavov a stovky dravých vtákov, v lete zas hniezdiskom vodného vtáctva a dravcov ako orol malý či luniak sivý. Ponúka pestrú zmes biotopov od poľnohospodársky intenzívne využívanej krajiny, cez lúky, pasienky a lesíky až po husté porasty vŕb a jelší v okolí zavlažovacích kanálov. To všetko tvorí ideálnu mozaiku pre najrôznejšie živočíchy, popri vtákoch i cicavce, plazy, obojživelníky a bezstavovce.

mapka La Chandy

Ako si môžete všimnúť na mapke hore, La Chanda má 3 miesta, ktorými sa na jej územie dá dostať. Sú pomenované skratkami svetových strán, na ktoré smerujú - vchod Z = západ, vchod J = juh a vchod S = sever. Zároveň som si ju rozdelil na 5 pomyselných častí, očíslovaných od 1 do 5. Druhovo a množstvom biotopov je najvýznamnejším číslo 4, ohraničené hlavným zavlažovacím kanálom na JZ a križovatkou ciest na SV. Naopak najmenej významným z hľadiska biotopovej a druhovej diverzity sú čísla 1 a 2, tvorené v podstate len poľnohospodárskou krajinou s významnými zásahmi do prostredia. Azda jedinou výhodou sú zavlažovače, využívané najmä dravcami ako posed. Tieto zariadenia sa však nachádzajú aj v oblasti 4, kde sú dravcami aj častejšie využívané a čiastočne zasahujú aj do päťky. Zostáva nám trojka, kde stojí za zmienku snáď len početná kolónia hltaviek a ibisovcov hnedých, kde tieto druhy využívajú stromový porast nad zavlažovacím kanálom.

Počas tejto prvej návštevy La Chandy sme poňali oblasti 1, 2 a 3. Použili sme vchod J, čo sa ukázalo ako veľká chyba. Hneď vysvetlím, prečo. Cesty na La Chande celkovo nestoja ani za deravý groš, ale po tejto ceste to bol extrém. Tú cestu je bezpečné dať snáď len s traktorom, prípadne tankom. Tlmiče na novom aute to schytali naplno, našťastie sme sa rýchlo dostali ku križovatke, s cestou, vedúcou od vchodu Z. Počas "trasľačky" na tejto ceste sme videli 2 nové druhy, ktoré sme ale neskôr zaznamenali za oveľa priaznivejších podmienok. Bola to strnádka lúčna (Emberiza calandra) a ibisovec hnedý (Plegadis falcinellus). Objavili sa aj včeláriky či preletujúci lyžičiar a sokol myšiar, či haja tmavá, prvá od Osuny.

pohľad na "cestu" od vchodu J

ibisovce hnedé (Plegadis falcinellus), hľadajúce potravu v zavlažovanej pôde

spievajúca strnádka lúčna (Emberiza calandra)

Na križovatke s cestou zo západu sme odbočili doľava, ku hlavnému zavlažovaciemu kanálu. Tesne za ním nás čakalo nemilé prekvapenie - mláka cez celú cestu. To by sme pri takom suchu, ktoré panovalo v tom čase v Andalúzii, nečakali. Neodvážili sme sa ju s požičaným autom prebrodiť a tak sme sa otočili a vracali sme sa smerom na vchod Z.

mláka, ktorá sa podľa nášho uváženia nedala bezpečne obísť a zabránila nám v ďalšom postupe

Popri tom sme na pravo mali možnosť vidieť stovky a stovky hltaviek v kolónii s desiatkami ibisovcov. Podobne ako v La Barse, ani tu sa nás hniezdiace vtáky vôbec neobávali a väčšinou si nás ani nevšímali, s jedným extrémom, o ktorom si povieme v ďalšom dni. Opäť raj pre fotografických fajnšmekrov.

hltavka chochlatá - bez orezu

ibisovec hnedý na hniezde

hltavka chochlatá, jedinec v hniezdom šate

Stretávame oproti idúce terénne auto, kde sedí miestny sprievodca, špecializovaný na výlety s birdwatchermi. Vymieňame si informácie o pozorovaných druhoch a zároveň sa dozvedáme , že mláku v pohode prejde aj osobné auto. Dobre vedieť, zajtra to využijeme. Scenéria troch brodivcov (Ciconiiformes), medzi nimi prvá volavka popolavá (Ardea cinerea) na poli povedľa cesty uzatvára dnešný deň. Vraciame sa teda prespať do Hostalu El Mirador, späť do Vecheru.